Už od roku 2011 každoročne oslavujeme 31. marca svetový deň zálohovania (World Backup Day) s cieľom zvýšiť povedomie o dôležitosti zálohovania dát. Nápad vznikol z iniciatívy používateľov na platforme Reddit a dátum zvolili úmyselne ako posledný deň pred 1. aprílom (Dňom bláznov), aby ľudia nezostali „bláznami“ a bez zálohovania zbytočne neprichádzali o svoje cenné dáta.
Podľa worldbackupday.com a ďalších zdrojov až 83% ľudí vlastní počítač a mobilný telefón dokonca až 90%. Zálohu robí podľa prieskumov pravidelne menej ako štvrtina ľudí a viac ako 21% nikdy žiadne dáta nezálohovala. Každú minútu sa pritom stratí, alebo ukradne až 113 telefónov a cca 30% používateľov má počas roka problém so škodlivým kódom (vírusy, malvér,…). Odhaduje sa, že ročne zlyhá viac ako 60 miliónov počítačov a 29% strát dát spôsobia sami používatelia (tzv. chyba medzi stoličkou a klávesnicou). Pre príklady nemusíme chodiť ďaleko – napr. na Slovensku ani po dvoch mesiacoch od kybernetického útoku stále nie je 100% obnovený register a nie je plne funkčný kataster nehnuteľností!
Dopátrať sa ako vznikol World Backup Day je takmer nadľudská úloha. Najpravdepodobnejší je príbeh správcov, ktorí sa v časoch nekontrolovateľne sa množiacich virtuálnych strojov a zmenšujúcich sa rozpočtov trápili hlboko do noci so zálohovacím serverom. Od vedenia totiž dostali nôž na krk – keď sa im nepodarí obnoviť zálohy miezd, budú padať hlavy a všetci skončia na ulici. A pritom mali k dispozícii síce trochu zložitejší, no veľmi komplexný softvér na zálohovanie, ktorý si sami vybrali. Bohužiaľ, hoci šlo o veľmi známy produkt od zavedenej firmy, až príliš neskoro pochopili, že je „moc zložitý na spoľahlivú prácu“.
Ráno dostali padáka s podmienkou, že im vyplatia odstupné až potom, ako vyškolia svojich náhradníkov. V tomto momente sa rozhodli, že ich životnou misiou bude chrániť IT kolegov pred rovnakou tragédiou a zasvätia životy mentorovaniu ľudí o potrebe zálohovania a vymyslia niečo, čo bude všetkým navždy pripomínať potrebu správneho zálohovania.
Nepodarilo sa nám síce potvrdiť vyššie uvedený príbeh, ale počulo ho niekoľko našich priateľov z IT oddelení a máme tu predsa World Backup Day, takže na tom trochu pravdy môže byť.
Ako často zálohovať dáta
Vytvorte si rutinu a naučte sa zálohovať pravidelne. Na zálohovanie netreba zabúdať, pretože sa vám môže ľahko stať, že zálohu budete potrebovať presne vtedy, keď nemáte zálohované čerstvé dáta. Frekvencia závisí od vašich preferencií. Pokiaľ máte dáta, ktoré sa často menia, ako napr. dôležité dokumenty k projektom, obchodné dáta, rozpísanú diplomovku a pod., mali by ste zálohovať aspoň raz denne (pokojne aj niekoľkokrát – budú to relatívne malé súbory). Bežným používateľom, ktorí nemajú kritické dáta, odporúčame zálohovať na týždennej báze, no a pokiaľ máte dáta s veľmi nízkou frekvenciou zmien, stačí robiť zálohy aspoň raz za mesiac.
Ak na zálohovanie použijete vhodný softvér, prvá záloha bude zvyčajne pomalá a veľká, pretože sa spravidla zálohujú všetky dáta (celý disk). Ďalšie zálohy sú už rýchlejšie, pretože sa robia len inkrementálne zálohy, teda ukladajú sa iba zmeny – nové, alebo zmenené súbory od poslednej zálohy. Čím častejšie zálohujete, tým menej dát je potrebné zálohovať a trvá to už len zlomok času.
Ako správne zálohovať dáta
Najznámejšie pravidlo pre bezpečné zálohovanie je 3-2-1. Táto šifra ukýva jednoduchý návod: vždy 3 kópie, zálohujte na 2 rôzne médiá a 1 kópiu uložte mimo pracovisko. Prečo až 3 kópie? Jedna je originál (súbory, ktoré používate) a dve sú záložné kópie, ktoré by mali byť uložené na 2 rôznych médiách (nie na tom istom zariadení ale na oddelených médiách), no a jednu kópiu by ste mali uložiť na iné miesto pre prípad požiaru, alebo inej živelnej pohromy. Pravdepodobnosť, že by ste pri takomto spôsobe zálohovania prišli o svoje dáta je takmer nulová. Väčšinou keď sa poškodí 1. kopia, dokážete ju okamžite nahradiť druhou a keby ste v dôsledku nečakanej katastrofy prišli o obe, tak máte stále na inom mieste tú tretiu (napr. v cloude).
Aké médiá sú vhodné na zálohy
Stále je možné ukladať zálohy na optické disky, magnetické pásky a iné „archaické“ médiá. Tie sa používajú v prípadoch, kedy sa vyžaduje dlhodobá archivácia záložných dát. Dnes sa najčastejšie dáta zálohujú na sieťové úložiská NAS (Network Attached Storage), prípadne vo veľkých podnikoch na diskové servery. Obe riešenia využívajú ako médium pevné disky, lenže nie je disk ako disk.
- Mechanický pevný disk
Ak použijete tradičné mechanické disky (HDD), môžete za výhodnú cenu získať naozaj veľké úložisko. Rozhodne však nepoužívajte bežné počítačové disky, ale priplaťte si za disky určené do serverov, alebo NAS (v prípade kamerových VMS systémov najlepšie za špeciálne 27/7 disky určené pre video dohľad), ktoré majú dlhšiu životnosť a zvládnu častejšie prepisovanie. Spoznáte to aj podľa záruky, ktorá býva u takýchto diskov dlhšia.
Plusy: cena
Mínusy: rýchlosť (limity technológie)
- SSD disk
Roky sa vedú diskusie o nevhodnosti SSD diskov na zálohovanie. Sú to veľmi populárne médiá, ale nie sú najlepšie pre dlhodobú archiváciu. Netreba sa však báť použiť ich pre bežné denné zálohy, no i tu sa vyvarujte obyčajných počítačových diskov a investujte do diskov určených pre servery a dátové centrá, ako napr. Kingston DC600M. Hlavnou výhodou SSD je rýchlosť, takže sú vhodné pre rýchle a častejšie zálohy (excelujú pri spracovaní množstva menších súborov), prípadne v serveroch a NAS aj ako veľká krátkodobá vyrovnávacia pamäť pre klasické HDD (používa sa menší napr. 480GB SSD na rýchlejší prenos dát a z neho sa následne dáta kopírujú už menšou rýchlosťou bez stresu na pomalší HDD). SSD sú výhodné aj keď potrebujete šifrovanie dát, pretože niektoré SSD (vrátane DC600M) priamo podporujú hardvérové (napr. 256-bitové) šifrovanie, kedy sú všetky dáta na disku zašifrované.
Rozdiel medzi softvérovým šifrovaním súborov a tým hardvérovým je vo vyššej bezpečnosti. Keby ste použili softvér, môžete si zašifrovaný súbor skopírovať koľkokrát chcete a skúšať rôzne metódy ako prelomiť šifru. Hardvérové šifrovanie len veľmi mierne zníži rýchlosť prenosu dát, pretože všetky dáta kryptuje obojsmerne bezpečnostný čip, no bez správneho kľúča s k nim jednoducho nedostanete. Bezpečnostný čip môže navyše pri opakovaných pokusoch s nesprávnym heslom dáta uzamknúť len na prístup s heslom administrátora a pod.. Všetko je otázka nastavených bezpečnostných pravidiel. Kvalitné SSD disky pre firemné použitie majú tiež rôzne ochranné mechanizmy zamedzujúce strate dát, monitorujú podrobne stav funkčnosti diskov a hravo zvládnu aj neočakávané výpadky energie počas zápisu (napr. pomocou malého množstva energie uloženej v kondenzátoroch).
Plusy: rýchlosť, možnosť využiť hardvérové šifrovanie
Mínusy: vyššia cena, menej vhodné médium pre dlhodobé zálohy
- USB Flash disk (a pamäťové karty)
Externé USB Flash disky ponúkajú nižšie rýchlosti a majú menšiu kapacitu, preto sú vhodné skôr na „mobilné“ zálohovanie aktuálne používaných pracovných dokumentov z notebookov, tabletov, alebo aj smartfónov. Aj tu existujú disky s hardvérovým šifrovaním pre citlivé dáta, napr. veľmi populárne disky Kingston IronKey, ktoré sú dostupné ako pre bežných používateľov, tak aj s pokročilou certifikáciou pre vládne a vojenské organizácie (vrátane NATO). Flash disky (rovnako ako pamäťové karty) nie sú vhodné médium na dlhodobú archiváciu dát. Dajú sa však využiť kdekoľvek na zálohu pre pracovné súbory, napr. projektovú dokumentáciu, ktorá sa mení na dennej báze alebo školskú prácu na ktorej pracujete. USB disk so zálohou vám môže zachrániť niekoľko dní (týždňov) práce.
Plusy: mobilita, jednoduchosť použitia, u vybraných USB Flash možnosť hardvérového šifrovania
Mínusy: malá kapacita, rýchlosť, nevhodné pre dlhodobé zálohy
- Externý disk
Pre externé pevné USB disky platí niečo trochu iné než pre interné HDD alebo SSD. Ide totiž o „mobilné médium“ a práve možnosť prenášať ich fyzicky z miesta na miesto hovorí viac v prospech SSD, než mechanických pevných diskov. Prípadný pád alebo otrasy pri transporte môžu byť pre HDD smrteľné, zatiaľ čo SSD to zvládne bez najmenšieho zaváhania. Ak teda potrebujete zálohovať väčšie objemy dát v teréne, mal by byť vašou prvou voľbou externý SSD disk, ktorý sa už kapacitne vyrovná HDD a dáta dokáže kopírovať niekoľkonásobne vyššou rýchlosťou.
Ak hľadáte rýchlosť pre transfer veľkých súborov (napr. zálohovanie 4K alebo 8K videí), vašim ideálnym spoločníkom bude miniatúrny disk veľkosti krabičky zápaliek Kingston XS2000, ktorý dokáže cez USB 3.2 Gen 2×2 prenášať dáta rýchlosťou až 2000 MB/s (obojsmerne – čítanie aj zápis). Dostupný je v kapacitách do 4TB a je kompatibilný aj najnovšími iPhone alebo Playstation 5.
Pokiaľ potrebujete prenášať citlivé dáta, investujte do disku s kvalitným šifrovaním. Predsa len keby napr. taký lekár alebo právnik prišli o citlivé dáta svojich klientov, nebolo by to nič príjemné. Jedno z najlepších riešení ponúka IronKey Vault Privacy 80, ktorý má na tele veľký dotykový displej pre bezpečné zadávanie šifrovacieho kľúča. Heslom preto nemusí byť iba jednoduchý PIN kód, alebo nejaké slovíčko, ale môžete použiť aj niečo komplexnejšie, ako napr. text piesne alebo obľúbený citát, či motto. Zdanlivo ľahko zapamätateľná fráza tak môže byť komplikované bezpečné heslo pre citlivé dáta. A samozrejme, aby sa ešte zvýšila bezpečnosť obrazovka sa môže meniť, takže napr. aj keby ste použili jednoduchší PIN kód, pri jeho zadávaní sa vám budú čísla zobrazovať náhodne vždy a iných miestach, čo znemožní hádanie na základe odtlačkov.
Pre bežné denné použitie sú zaujímavé miniatúrne SSD Kingston XS1000, ktoré môžete použiť s ľubovoľným zariadením – pripojíte ich aj k TV na nahrávanie filmov, ku hernej konzole ako prídavné úložisko na hry, k počítaču ako externý disk a dokonca aj k moderným smartphone, kde ich môžete využiť ako rozšírenie pre filmy, či seriály, alebo ako externé médium, na ktoré si presuniete fotky a videá z telefónu. Pre tieto disky sú dostupné v kapacitách 1 a 2 TB a v predaji sú aj farebné silikónové návleky, ktorými si ich môžete jednoducho personalizovať.
externé SSD
Plusy: mobilita, rýchlosť, odolnosť, možnosť uprednostniť bezpečnosť (šifrovanie)
Mínusy: cena, nevhodné pre dlhodobé zálohy
externé HDD
Plusy: cena, kapacita, mobilita
Mínusy: nízka odolnosť pri transporte, rýchlosť, bezpečnosť
- Cloudové služby
Zaujímavé možnosti pre zálohovanie ponúkajú moderné cloudové služby, teda virtuálne úložiská ako sú napr. Dropbox, Google Drive, iCloud a ďalšie. Základný priestor (pár prvých GB) dostanete zadarmo a rozšírenie na desiatky alebo stovky GB sú za lákavo nízke mesačné alebo ročné predplatné. V tomto prípade sú však vaše dáta uložené na serveroch niekoho iného (neznámo kde) a nemáte nad nimi 100% kontrolu, aj keď treba povedať, že poskytovatelia sa snažia chrániť ich čo najlepšie a robia aj pravidelné zálohy všetkých dát. Veľké organizácie majú kvôli bezpečnosti zakázané používanie cudzích cloudov, no to neznamená, že by si firmy nemohli vytvoriť vlastný zabezpečený cloud. Dnes je to naozaj jednoduché a vlastný cloud môžete prevádzkovať napr. aj na domácom routeri alebo malej NAS. Na prístup do cloudu a k dátam v cloude však potrebujete stabilné a najmä rýchle internetové pripojenie alebo (v teréne) mobilné dáta a to trochu obmedzuje toto médium na zálohovanie, i keď majú cloudové služby veľmi dobré vlastné aplikácie bežiace na pozadí a zvládajú na jednotku napr. synchronizácie zvolených adresárov z lokálneho disku do cloudu (pri pripojení do siete sa automaticky neustále synchronizujú obojsmerne všetky zmeny).
Plusy: cena, bezpečnosť (obvykle kvalitne zálohované)
Mínusy: dostupnosť (vyžadujú internet), rýchlosť, bezpečnosť (nemáte kontrolu nad dátami v cloude)
Nepodceňujte Murphyho zákony!
Prvý zákon znie: „Čo sa môže pokaziť, to sa aj pokazí.“ A stane sa to obvykle v tom najhoršom možnom čase, dôkazom čoho sú stratené dáta miliónov používateľov. Otázkou preto nie je „či“ stratíte svoje dáta, ale „kedy“ sa to stane. Keď budete pripravený a budete mať kvalitnú zálohu, tento problém vyriešite bez stresu možno za pár minút.
Nebuďte blázni a zálohujte aspoň svoje najdôležitejšie dáta! Investícia do diskov na zálohovanie sa vám môže niekoľkonásobne vrátiť možno už zajtra.
