Deväť z desiatich školákov hrá každý deň
Ako na spoločné hranie rodičov s deťmi
Pri počítačovej hre nájdete prakticky všetkých školákov, a aj štyroch z piatich rodičov, spolu si ale zahrá len polovica rodín
• Deväť z desiatich školákov hrá počítačové hry každý deň
• Pustite hry do obývačky, dostanete sa k deťom bližšie, radí psychológ Michal Božík
Prakticky všetky školopovinné deti hrajú počítačové hry a hrajú ich aj štyria z piatich rodičov. Napriek tomu len polovica si zahrá spolu s deťmi. A ako vyplýva z online prieskumu, ktorý v lete na platforme Instant Research medzi piatimi stovkami rodín vykonal výrobca herných periférií HyperX, len necelá 2% detí má počítačové hry úplne zakázané.
„Vidím rád, že rodičia nezakazujú počítačové hry paušálne, ale premýšľajú nad tým, ku ktorým hrám deti pustia,“ komentuje výsledky psychológ Michal Božík z Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie v Bratislave.
Aj ďalšie výsledky ukazujú, že rodičia berú videohry ako súčasť detského sveta, do ktorého sa tiež radi pozrú.
Rodičia už deti od počítačov a hier neodháňajú. Pre skoro polovicu rodičov, ktorí s deťmi hrajú, je to ďalší spôsob, ako spolu tráviť čas, 38 percent baví rovnaké hry, pätina rodičov ho berie ako sondu do života svojho dieťaťa.
Neznamená to, že by rezignovali na rodičovský dohľad. Ako odpovedali v prieskume, považujú hry za súčasť dnešného detstva, oceňujú, že sa tým deti učia ovládať počítač, berú hranie ako odpočinok, ale na druhú stranu si uvedomujú, že sa deti kvôli počítačom málo hýbu a odvádza ich to od povinností.
„Rodiči už sa stala generácia, ktorá berie počítačové hry ako súčasť života a ocenia aj ich edukatívnu funkciu,“ dopĺňa Michal Božík. „Všeobecne je interaktivita pravdepodobne najdôležitejším prvkom, ktorý odlišuje videohry od ostatných médií. Napríklad videohrou sa dá najlepšie učiť tie veci, kde je nutný zážitok: rôzne silné morálne alebo emocionálne príbehy ako ich poznáme napríklad z dejepisu.“
Je vidieť, že rodičia už sú z generácie, ktoré s počítačovými hrami vyrástli. Ostatne len pätina rodičov počítačovej hry vôbec nehrá (22% mamičiek, 17% oteckov).
Deväť z desiatich školákov hrá každý deň
Drvivú väčšinu školákov nájdete pri počítači alebo tablete každý deň, pätina detí dokonca hraním strávi denne viac ako 2 hodiny. 8 percent detí má na hranie vyhradený víkend.
Pritom iba dve tretiny rodičov zaujíma, čo si dieťa na telefón alebo počítač sťahuje, aké hry hrá. Obmedzujú aj to, kde sa deti hrajú – väčšina detí hrá hry v izbičke, len 2 percentá sa môžu hrať v škole, 6 % na toalete.
„Rodičia najmä menších detí by mali zvážiť, či by nebolo lepšie, aby deti hrali počítačové hry v spoločných priestoroch. Dôvodov je niekoľko. Po prvé preto, aby im rodičia mohli poradiť, aj aby deti videli, že spoločná hra môže byť zábavná alebo že sa môže odohrávať v spoločnom priestore. A v neposlednom rade, aby mal rodič prehľad a istotu, že dieťa nehrá niečo, čo je pre neho nevhodné. Okrem toho sa rodič môže dozvedieť veľa o správaní dieťaťa a môže tomu prispôsobiť diskusiu s dieťaťom, stanoviť pravidlá,“ odporúča Michal Božík.
Ako na spoločné hranie?
Spoločné hranie, aj keď ide o počítačové hry, môže byť cesta do detskej duše. Chápe to tak pätina rodičov. A skoro polovica rodičov s dieťaťom hrá, najčastejšie s tými najmladšími, ale nevzdávame to ani so školákmi a tínedžermi. Štvrtina rodičov si nájde chvíľku každý deň, aspoň cez víkend si s deťmi zahrá zahrá 37 %, niekoľkokrát týždenne ďalších 14 %. Najradšej hrajú budovateľské hry ako Minecraft a Farming Simulator.
Prekvapivo na druhom mieste sú akčné hry, silne zastúpená je komunita World of Tanks a World of Warships. Na treťom mieste to sú vedľa seba RPG (hry na hrdinov), športové (NHL, FIFA…) a hry vedomostné (často boli menované hry ČT Déčko).
Ako na spoločné hranie radí aj Mikoláš Tuček, dlhoročný šéfredaktor časopisu Score, bývalý moderátor programu RE-PLAY a hlavne otec rodiny: „Čas strávený s deťmi považujem za ten najlepší, ale mal by to byť tzv. quality time – teda nie, že vedľa seba sedíte na gauči a každý si rieši na mobile svoje, ale skutočne niečo robíte dohromady. Pre súčasnú generáciu môžu byť takýmto spojivom samozrejme aj počítačové hry, a aj keď to možno bude chcieť zo začiatku menšiu trpezlivosť (z oboch strán), rozhodne je to jedna z tých dobrých ciest a odporúčam skúsiť.“
A veď nakoniec, ak si myslí rodič ze to zvládne fyzicky, stačí ak si zaobstará doplnky výživy pre hráčov
Pätina rodičov využíva niektorú z aplikácií na rodičovskú kontrolu, ale Michal Božík upozorňuje, že podľa najnovších výskumov sú aplikácie funkčné u mladších detí, naopak u tínedžerov sú kontraproduktívne. 22 % schvaľuje sťahované hry, presne tento prístup Michal Božík odporúča: „Najlepšie, ak rodičia vyberajú hru spoločne s dieťaťom.“ Štvrtina rodičov ich sama vyberá, tretina rodičov si dáva pozor na to, kde a kedy dieťa hry hrá (aby nehralo v škole alebo po nociach). 18 % rodičov stanovila časový strop.
54 % rodičov sa preto o hrách s dieťaťom rozpráva, 15 % sa tohto sveta bojí, neorientuje sa v ňom, 5 % sa s dieťaťom radí a 7 % sa nebaví o hraní vôbec. A prečo rodičia nehrajú? 36% na hranie nemá čas, 35% jednoducho detské hry nebaví, 30% je to strata času. 21% nebaví počítačové hry. Len 2% sa boja strápniť, 11 percent k tomu nepustia ich deti.