Kontroverzie v zákone o elektronických komunikáciách

Odborníci pripravili Správu o ochrane osobných údajov za rok 2021

Advokátska kancelária špecializovaná na oblasť ochrany osobných údajov pripravila aj tento rok Správu o ochrane osobných údajov za rok 2021. Publikovaná bude dňa 28. 1. 2022, symbolicky v Európsky deň ochrany osobných údajov.

OFICIÁLNE

Viktor
28. januára 2022

Správa je jediným dokumentom svojho druhu sumarizujúcim dianie v oblasti ochrany osobných údajov v SR za uplynulý rok. Obsahuje legislatívne udalosti, rozhodnutia Úradu na ochranu osobných údajov SR, judikatúru súdov a ďalšie dôležité skutočnosti.

Správa advokátskej kancelárie Dagital Legal je odlišná od výročných správ Úradu na ochranu osobných údajov SR, v ktorých úrad hodnotí predovšetkým vlastnú činnosť, kým komplexné hodnotenie vývoja v celej oblasti absentuje. „Správa o ochrane osobných údajov je jedinečný sumár udalostí, ktoré sa na Slovensku udiali za uplynulý rok. Rozhodne sa nechceme a ani nemôžeme považovať za aktivistov v tejto oblasti, no považujeme za nepísanú povinnosť špecialistov sledovať vývoj a upozorňovať na kľúčové udalosti verejne. Správu oceňujú aj medzinárodní klienti, ktorí správu používajú na interný reporting ich zahraničným vedeniam,“ približuje Jakub Berthoty, odborník na ochranu osobných údajov a spoluautor správy.

Správa taktiež sumarizuje právoplatné rozhodnutia úradu a prináša aj prehľad pokút, ktoré ÚOOÚ za rok 2021 udelil. Najvyššia pokuta bola vo výške 13 300 eur, najnižšia známa 500 eur. Správa spomína aj pokutu vo výške 40 000 eur (celkovo druhú najvyššiu pokutu uloženú v režime GDPR v SR), ktorá však nadobudla právoplatnosť až v roku 2022, a preto do sumáru detailne zahrnutá nie je. V správe sa spomína aj neúspešná voľba predsedu Úradu na ochranu osobných údajov, ale aj Národná stratégia kybernetickej bezpečnosti.

Kontroverzie v zákone o elektronických komunikáciách

V prvej časti správa hodnotí legislatívne udalosti, kde spomína novelu zákona o kyberbezpečnosti a ITVS, novelu zákona o ochrane osobných údajov, ale aj nový zákon o elektronických komunikáciách (ZEK). Kým v prvých dvoch prípadoch išlo skôr o kozmetické úpravy, ako problematický vníma správa nový ZEK účinný od 1. februára 2022. Zmeny v ňom sa dotkli predovšetkým tele-marketingu, na čo už advokátska kancelária poukazovala koncom roka. Ako uvádza správa, „v zásade došlo k liberalizácií tele-marketingových volaní bez akejkoľvek verejnej debaty v rámci legislatívneho konania alebo mimo neho. Tieto nové pravidlá neboli totiž v pôvodnom vládnom návrhu zákona z leta 2021 a dostali do znenia ZEK až pozmeňujúcim návrhom skupiny poslancov. Napriek tomu sa zdá, že Úrad pre reguláciu je s týmito diametrálne odlišnými pravidlami stotožnený, aj keď nie je ich autorom.“

Odborníci považujú zmeny, ktoré nový zákon priniesol, za kontroverzné a nerealizovateľné v súlade s GDPR, niektoré zo zmien v § 116 ZEK dokonca až za diskriminačné z pohľadu Ústavy SR a základných ľudských práv, najmä vo vzťahu k fyzickým osobám podnikateľom, ktorí majú podľa nových pravidiel nižšiu úroveň ochrany proti tele-marketingu ako fyzické osoby.

ZEK naviac ponecháva dohľad nad príslušnými ustanoveniami (napr. oblasť cookies) aj naďalej Úradu pre reguláciu v elektronických komunikácií a poštových služieb. Dohľad nad ustanoveniami GDPR je pritom v pôsobnosti Úradu na ochranu osobných údajov. „Viacero prípadov z roku 2021 potvrdzuje, že témy ePrivacy a GDPR nemožno ani legislatívne ani v praxi oddeľovať. Obe témy sú nakoľko previazané, že sa im podľa nášho názoru musí venovať jeden regulátor, obdobne ako je tomu v mnohých členských krajinách, vrátane Českej republiky. Možnosť takejto voľby podľa ePrivacy smernice máme, ale nevyužívame ju, čím táto oblasť nesmierne trpí. Netreba sa potom čudovať, že 9 z 10 webstránok a mobilných aplikácií na Slovensku nespĺňa základné podmienky ePrivacy a GDPR,“ upozorňuje Jakub Berthoty z advokátskej kancelárie Dagital Legal.

Rozhodnutie ÚS SR prinieslo viacero pozitív

Pozitívnym momentom v roku 2021 bolo podľa advokátskej kancelárie rozhodnutie Ústavného súdu SR v prípade eKasa, ktoré pomôže lepšie chápať pojem osobné údaje a pracovať s ním. Zároveň umožní kvalitnejšie formulovať právne normy, ktoré majú slúžiť ako právny základ spracúvania osobných údajov a v neposlednom rade aj chápať mantinely štátu pri zbere dát, vrátane nemožnosti zbierať dáta pre prípadnú potrebu v budúcnosti.